VÝKRIK
Dielo nám tvdí svojím názvom skutočnosť, že človek môže interpretovať svoje pocity prostredníctvom hlasitého zvuku. Ironické však je, že z obrazu si zvuk len sami vyvodzujeme.Ide teda o maľbu emotívneho zvuku.
Je to veľmi paradoxné, že si prostrednícvom obrazu vieme vyvodiť zvuk.
Obraz je symbolom enormnej bolesti a nedostatočnej schopnosti vyjadrenia intenzity vnútorného rozpoloženia. Zvuk je totiž zvukom okolitej krajiny, všetko okolo postavy kričí, postava nemá žiadny hlas. Predstavme si napríklad pocit kedy mamé silnú potrebu pri spaní v sne kričať. Autor znázorňuje beznádej a žial v živote akejsi postavy, ovplyvnené okolím.
Vznik obrazu
Obraz namaľoval ako 29 ročný. Ako aj mnohé ďalšie skutočnosti, o vzniku maľby sa dozvedáme prostredníctvom autorovho denníku. Skutočný zážitok zaznamenaný z roku 1892 : ,, Šiel som po ceste s 2 priateľmi Slnko zapadalo a vtedy ma premohla melanchólia. Nebo z nenazdania zčervenelo do krvava, zastal som, oprel sa o zábradlie a vzhliadol k horľavým oblakom, ktoré pripomínali krvavé škvrny a klenuli sa ako meče nad modročiernym fjordom a mestom. Moji priatelia pokračovali v chôdzi, ale ja som zostal stáť a chvel sa desom, v tom som začul nekonečný výkrik zmučenej prírody."
Krajina na obraze je skutočným znázornením miesta na okraji mesta Christiania. Krajina ma rôzne osobné významy - apokaliptická panoráma, plochosť sveta. Pre Muncha to bola zanedbaná časť mesta, častý cieľ samovrahov. Blízko sa nachádzala ženská psychiatrická liečebňa, z ktorej bolo mnohokrát začuť kriky a muky chorých žien. Liecila sa tu i jeho sestra, blízko od tohto miesta sa zastrelil jeho priateľ. Muncha tu prepadla ľútosť.
Dielo najskôr vznikalo v podobe skíc prázdneho sveta, kde sa neskor začal objavovať človek kráčajúci krajinou. Roku 1893 pastelová kresba, kde sa objavuje šokujúca scéna. Mužská postava zmizla a objavuje sa podivná figúra, ktorá pozerá priamo na pozorovateľa. Obraz dokončoval do definitívnej olejovo pastelovej podoby 3 roky.
Munch sám začal proces reprodukcie diela, roku 1895 vzniká litografia v čiernobielom prevedení. Vytvoril sa tak priestor pre novú masovokomunikačnú technológiu, prostredníctvom ktorej sa šírili i napodobeniny diela. Celá kompozícia sa postupne zjednodušuje.
1908 sa nervovo zhrútil na klinike v Kodani, kde ho liečili elektrošokmi - stal sa z neho abstinent, introvert, prírodu videl v jasnejších farbách. Jeho diela mali veľký úspech v Nemecku, no počas vojny nacisti jeho umenie označili ako zvrhlé a diela zrušili z galérií.
Z pohľadu mnohých väzieb autora na toto dielo je VÝRIK psychickým autoportrétom...